Fascia, nervový systém a psychika

Fasciálny systém je rozsiahla sieť spojivového tkaniva, ktorá prepája jednotlivé časti tela a zároveň obsahuje množstvo senzorických receptorov. Mechanické podnety ako tlak, ťah, torzia a pohyb preto neovplyvňujú iba samotné tkanivo, ale poskytujú nervovému systému neustálu spätnú väzbu o stave tela.

HLAVNÁ MYŠLIENKA

Každý pohyb vytvára mechanický stimul. Fascia na tieto podnety reaguje zmenou napätia, orientácie vlákien, hydratácie a dlhodobou remodeláciou tkaniva. Nervový systém zároveň tieto mechanické informácie priebežne spracúva.

Mechanický stimul mení správanie tkaniva

Fascia reaguje na mechanické zaťaženie. Naťahovanie, kompresia, torzia a opakovaný pohyb môžu postupne ovplyvňovať organizáciu kolagénových vlákien, viskoelasticitu tkaniva a jeho schopnosť prenášať sily.

Tento proces nie je okamžitý ani izolovaný. Zmeny v mechanickom prostredí tkaniva prebiehajú spolu so zmenami v nervovej regulácii, svalovom tonuse, pohybovej stratégii a celkovom správaní tela.

Fascia a nervový systém spolu neustále komunikujú

Fasciálne tkanivá sú bohato inervované. Mechanoreceptory poskytujú informácie o napätí, tlaku a pohybe, zatiaľ čo nociceptívne zakončenia sa podieľajú na vnímaní bolesti a potenciálneho ohrozenia tkaniva.

To znamená, že zmeny v napätí alebo citlivosti fasciálneho systému môžu ovplyvňovať spôsob, akým nervový systém organizuje pohyb. Rovnako aj dlhodobý stres alebo ochranné motorické stratégie môžu meniť svalový tonus, dychový vzorec a mechanické zaťaženie tkanív.

ČO DO TOHTO SYSTÉMU VSTUPUJE?

  • pohyb a opakované mechanické zaťaženie,
  • dychový vzorec,
  • svalový tonus,
  • bolesť a ochranné reakcie nervového systému,
  • stres a dlhodobá autonómna aktivácia.

Čo má spoločné fascia a emočná trauma?

Tu je dôležité rozlišovať medzi tým, čo vieme pomerne dobre, a tým, čo je zatiaľ iba hypotéza.

Vieme, že psychický stres a traumatické skúsenosti môžu ovplyvňovať autonómny nervový systém, svalové napätie, dýchanie, citlivosť na bolesť a pohybové správanie. Ak je človek dlhodobo v ochrannom stave, tieto zmeny sa môžu prejaviť aj ako chronické napätie alebo zmenená koordinácia tela.

Neexistuje však dobrý dôkaz, že konkrétna spomienka alebo emócia je fyzicky „uložená“ vo fascii ako samostatná elektromagnetická informácia. Presnejšie je hovoriť o tom, že telo môže dlhodobo udržiavať nervové, motorické a fyziologické vzorce spojené so stresom alebo traumou.

PRESNEJŠIE VYSVETLENIE

Trauma sa nemusí „ukladať do fascie“ ako záznam. Môže však meniť reguláciu nervového systému, svalový tonus, dych, citlivosť na bolesť a pohybové správanie. Tieto zmeny následne ovplyvňujú mechanické prostredie fasciálneho systému.

Prečo sa pri manuálnej práci niekedy objavia emócie?

Pri myofasciálnom uvoľňovaní, masáži alebo inom telesnom zásahu môže niekto zažiť pocit úľavy, zmenu dychu, tras, smiech, plač alebo inú emočnú reakciu. Takéto reakcie sú reálne, ale ich mechanizmus pravdepodobne súvisí skôr so zmenou nervovej regulácie, pozornosti, pocitu bezpečia a telesného vnímania než s doslovným „uvoľnením emócie zo spojivového tkaniva“.

U iného človeka sa nemusí objaviť žiadna emočná reakcia vôbec. Aj to je normálne.

ČO SA MÔŽE MENIŤ PRI UVOĽNENÍ NAPÄTIA?

  • vnímanie bolesti,
  • svalový tonus,
  • dychový vzorec,
  • pocit bezpečia a uvoľnenia,
  • pozornosť smerovaná k telesným pocitom.

Ako fascia vyzerá?

Pri mikroskopickom pohľade fascia nepôsobí ako jednoduchá rovná blana. Je to nepravidelná trojrozmerná sieť kolagénových vlákien, buniek, tekutín a extracelulárnej matrix.

Tieto zábery pomáhajú predstaviť si, prečo je fascia často opisovaná ako prepojená sieť. Neznamená to však, že sama funguje ako samostatný informačný alebo elektromagnetický systém nezávislý od nervového systému.

Video: Fasciálny systém a psychické zdravie

Vo videu rozoberám prepojenie medzi fasciálnym systémom, mechanickým napätím, stresom a psychickým stavom. Pri interpretácii je však dôležité rozlišovať medzi mechanizmami, ktoré sú dobre podložené, a hypotézami o tom, ako môže telo reagovať na dlhodobý stres alebo traumatické skúsenosti.

ZÁVER

Fascia je dôležitou súčasťou mechanického a senzorického systému tela. Je prepojená s nervovým systémom a reaguje na spôsob, akým sa pohybujeme, dýchame a znášame mechanickú aj psychickú záťaž. Pri spojení fascie a psychiky je však presnejšie hovoriť o spoločnom pôsobení nervového systému, svalového tonusu, pohybového správania a mechanických vlastností tkaniva než o ukladaní konkrétnych emócií priamo do fascie.