Fasciálny systém je spleť kryštálovo vyzerajúcich gélov cez ktoré prebieha komunikácia a preteakjú informácie aby telo dokázalo fungovať. Podnety na fasciálny systém dokáže stimulovať biochemické procesy (dokáže to spúštať alebo zastavovať hormonálne procesy, bunkové reakcie a pod.) Aké sú to podnety? Torzia, naťahovanie, skracovanie, tlak. Čiže inými slovami, každý jeden pohyb, každý jeden krok ktorý spravíme, podnecuje fasciálny systém k nejakej reakcií. Informácie pretekajú cez ne rýchlosťou svetla formou elektromagnetických impulzov.
A práve tieto EM impulzy, dokážu meniť štruktúru fascií, podnecovať ich ku zmene hustoty a reorganizovať ich. Vo videu si povieme o fyzickej a emočnej traume. Čo tam však nespomínam je, proces ako sa tieto traumy zapisujú do nášho systému. Opíšem to veľmi zjednodušene. Každý pohyb alebo emócie vyšle elektromagnetický impulz, ten buď pretečie tam kam má ísť keď je tzv neutrálny. Akonáhle je EM iné, vyššieho napätia, začne narúšať štruktúru fascialnej sieťe a podnecuje to ku “zahusteniu” a zablokovaniu komunikácie. Podobne si to môžme predstaviť ako so starými platňami (vynils). Vyryté ryhy na platni obsahujú informáciu ( frekvenciu ) a pri prehraní to vydá určitý tón/zvuk.
Záležiac od toho, ako silno na telo vplýva zažitá trauma, také je aj napätie a to určuje ako veľmi hlboko a silno sa zapíše. Keď mechanicky ( cez myofasciálne uvoľňovanie ) uvoľníme tieto zatuhnuté miesta, za účelom obnovy mobility, tak sa tie uložené informácie “vypustia” a pustia sa do obehu a výjdu na povrch. Rozdielom je, že nie je to konkrétna myšlienka alebo emócia. Je to len EM napätie nahromadené v danom mieste/miestach a môže sa to prejaviť rôzne, u niekoho vôbec, u niekoho plačom, u niekoho smiechom a podobne.
Takto vyzerá fascia pod mikroskopom. Doslova ako komunikačná sieť tela. Prajem príjemné počúvanie
