Predstavujeme vám fasciálne anatomické línie, s ktorými intenzívne pracujeme na individuálnych hodinách v Humana Optima. Prehľad a orientácia v týchto súvislostiach sú kľúčom k efektívnejšiemu procesu a rýchlejším výsledkom. Ako tieto ilustračné informácie využiť v praxi? Nie je potrebné memorovať jednotlivé svaly — stačí si zapamätať, kadiaľ približne každá línia prechádza.
Predstavte si, že vyznačené línie fungujú ako elastické lano. Ich prirodzenou a zdravou funkciou je schopnosť natiahnuť sa (streč) na maximum svojho potenciálu a následne sa stiahnuť (kontrakcia). Trigger pointy, spazmy a tzv. „skrátené svaly“ si môžeme predstaviť ako uzly na konkrétnych miestach. Tieto „uzly“ obmedzujú fasciálny reťazec v schopnosti plnohodnotne sa natiahnuť aj stiahnuť. Následne vznikajú kompenzácie, asymetrie a dysbalancie.
Predná línia
Zadná línia
1) Povrchová predná a zadná línia
Povrchová predná a zadná línia vytvárajú základný balans držania tela. Pre jednoduchšie zapamätanie: predná línia zahŕňa štruktúry na prednej strane tela (svaly tváre, predné krčné svaly, prsné svaly, brušné svaly, predné stehenné svaly, svaly predkolenia a nartu). Zadná línia naopak zahŕňa záhlavie, zadné krčné svaly, chrbtové svaly, sedacie svaly, zadné stehenné svaly, lýtka a svaly chodidla.
Pri rovnomernom rozložení napätia medzi prednou a zadnou líniou vzniká symetria a stabilita držania tela. Pri nerovnováhe napätia sa môžu objaviť kompenzácie — napríklad vychýlenie panvy (nadmerné vysadenie alebo podsadenie), zmeny zakrivenia chrbtice (často v dôsledku stiahnutia prednej línie), znížená funkcia sedacích svalov a podobne.
Bočná línia
Hlboká predná línia
2) Bočná línia.
Bočná línia zahŕňa štruktúry na boku tela: bočné krčné svaly, medzirebrové svaly, svaly v okolí panvy, bočné stehenné svaly a bočné štruktúry dolných končatín. Vyskytuje sa na pravej aj ľavej strane.
Keď sa naruší ich vzájomná harmónia, vznikajú kompenzácie (napätie a „stiahnutia“), ktoré sa môžu prejaviť napríklad ako padnuté ramená, vychýlenie bokov do strany (úklon), posun hrudného koša do strany …
3) Hlboká predná línia.
Hlboká predná línia zahŕňa štruktúry, ktoré prebiehajú približne „stredom tela“, teda pozdĺž centrálnej osi. Pre jednoduchšiu predstavu sem patria napríklad hlboké krčné svaly, svaly v oblasti tváre a krku, bránica, svaly panvového dna, hlboké svaly vnútornej strany stehien a hlboké svaly predkolenia (píšťaly).
Pojmom „hlboké“ označujeme svaly a tkanivá, ktoré sú bližšie ku skeletu a stabilizujú naše „jadro“ — nejde teda iba o brušné svaly. Práve tento systém tvorí to, čo často označujeme ako CORE (jadro tela) v širšom zmysle.
Hlboká predná línia ovplyvňuje napríklad funkciu bránice (dýchanie), stabilitu trupu, kontrolu panvového dna a oblasti slabín, a nepriamo môže súvisieť aj s funkciou tráviaceho traktu. V rámci Functional Patterns vieme cielene pracovať aj s týmito hlbokými štruktúrami a postupne zlepšovať ich zapojenie a koordináciu.
Línia rúk
Funkčná línia
4) Špirálna línia , funkčná línia a línie rúk
Nasledujúce obrázky znázorňujú špirálnu líniu (obr. 1), funkčnú líniu (obr. 2) a prednú a zadnú líniu rúk (obr. 3).
Ako si môžeme všimnúť, anatomické línie sa navzájom prelínajú a čiastočne prekrývajú. Ovplyvňujú sa medzi sebou — zmena v jednej oblasti často spustí reakciu aj v ďalších. Praktický príklad špirálnej a funkčnej línie vidíme u futbalistov pri zábere a exekúcii kopu.
Línie rúk ukazujú prepojenie svalov horných končatín s prsnými svalmi spredu a s chrbtovými svalmi zozadu. Každá námaha, pri ktorej používame ruky, by mala byť rozložená do celého reťazca. Napríklad pri údere (ako v boxe) by sa nemali nadmerne preťažovať iba biceps, triceps a ramená — pohyb by mal vychádzať z prepojenia aj cez prsné a chrbtové svaly.
Špirálna línia
Ako zistím, že sa mi tieto fasciálne anatomické línie zapájajú správne?
Spomeňte si, ako ste sa cítili po behu alebo turistike. Cítili ste preťažené lýtka, predné stehná alebo nadmerne namáhané kĺby (bedrá, kolená, členky)? Ak sú línie funkčne prepojené a pracujú ako jeden celok, únava by sa mala rozkladať najmä do veľkých svalových skupín, nie koncentrovať sa v jednom mieste.
Bolesť kolien alebo iných kĺbov môže naznačovať, že dané miesto preberá prácu, ktorú by mali vykonávať okolité svaly — teda že sa vytvára kompenzácia. A to je presne to, čomu sa chceme vyhnúť: námaha by sa mala „odpracovať“ svalmi, nie kĺbmi. Tieto pocitové signály nám môžu napovedať, čo sa v tele deje — bolesť je informácia, že je potrebné spozornieť a upraviť spôsob pohybu alebo zaťaženie.
Ďaľšia a neposledná indikácia správného prepojenia je, že sa Vám ľahšie vykonáva pohyb či šport ktorému venujete. Cítiť sa ľahší, vedieť spraviť niečo čo vám doteraz nešlo, sebavedomejší to všetko indikuje že telo sa stáva prepojenejším.
