Prečo práve biomechanika a čo má spoločné so všeobecným zdravím?
Skôr než začneme, je vhodné si aspoň stručne definovať, čo si máme predstaviť pod pojmom BIOMECHANIKA.
BIOMECHANIKA opisuje, ako sa telo pohybuje v priestore. V realite nesedíme ani nečupíme na jednom mieste — pohybujeme sa v trojrozmernom (3D) svete. Preto musíme brať do úvahy, čo všetko našu biomechaniku ovplyvňuje. Pri prirodzených pohyboch (chôdza, beh) sa telo primárne musí vysporiadať najmä s týmito silami:
- gravitácia,
- reakčná sila podložky/zeme,
- sily generované svalmi (na zvládnutie momentov síl, ktoré vytvárajú vonkajšie sily).
Všetko ostatné (trenie, vyrušenia/perturbácie, odpor prostredia pri pohybe v tekutine alebo vo vzduchu, nároky zotrvačnosti a zatáčania) mení to, ako sa tieto zaťaženia rozkladajú naprieč vašimi kĺbmi a tkanivami.
Túto technickú terminológiu sme potrebovali, aby sme mohli nadviazať na hlavnú myšlienku. Aby biomechanika nášho tela fungovala tak, ako má, musela by byť — v ideálnom svete — stopercentne prepojená. Všetky systémy by mali vedieť na seba reagovať a poskytovať si spätnú väzbu na základe stimulov.
Pre lepšiu predstavu uvediem príklad: svaly nevieme ovládať bez nervového systému. Samotný nervový systém zas „nefunguje sám od seba“ — je riadený centrálnou nervovou sústavou (CNS), ktorá spolupracuje s mozgom. A to všetko zároveň nedokáže fungovať bez obehovej sústavy, ktorá zabezpečuje prísun kyslíka a živín.
To, ako tieto systémy spolupracujú a nadväzujú na seba, jednoducho nazývame integrácia systémov do jedného celku.
Z toho vyplýva, že pracovať na zlepšení svojej biomechaniky znamená zároveň pracovať na integrácii všetkých systémov tela tak, aby fungovali ako jeden celok.
Kľúčovou spojkou v tomto procese je fascia, ktorá v tele zohráva komunikačnú a prepojovaciu úlohu — medzi svalmi, skeletom, orgánmi a dokonca aj na úrovni buniek. A tu narážame na prvé prekážky. Prečo? Pretože zdravie fasciálneho systému do veľkej miery ovplyvňuje aj funkciu našich orgánov.
Detailnejší popis fascií a ich významu si necháme do samostatného článku, no pre základnú predstavu: dehydrovaná (teda „nezdravá“) fascia môže vytvárať chronické kontrakcie — dlhodobé stiahnutie — svalov aj orgánov. Zoberme si napríklad tráviaci trakt, ktorý je tiež obalený fasciou. Ak je fascia okolo tráviaceho traktu dehydrovaná a stiahnutá, drží tráviaci trakt v napätí a nedovolí mu fungovať na svoj plný potenciál. Podobný princíp sa môže diať aj pri svaloch, iných orgánoch či v rámci pohybového aparátu.
Teda: pracovať na svojej BIOMECHANIKE znamená integrovať systémy v tele tak, aby fungovali ako jeden celok. Súčasne tým pracujeme aj s fasciálnym systémom, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri integrácii a komunikácii medzi týmito systémami. Funkčnosť fasciálneho systému ovplyvňuje pohyb, fungovanie orgánov, biochemické procesy (vrátane hormonálnych) a množstvo ďalších oblastí.
