Zamysleli ste a niekedy nad tým, čo môže byť pre vás väčšou výzvou ako zabehnúť maratón alebo absolvovať triatlon? Fyzické výzvy sú náročné a bez prípravy by bol veľký problém ich zdolať. Pokiaľ vás neživí šport na profesionálnej úrovni, vykonávate ho zrejme rekreačne pre svoje mentálne a fyzické zdravie. Niekedy však môžeme mať aktivít priveľa a telu nedoprajeme oddych a regeneráciu. Ak chceme vykonávať všetky svoje aktivity na 100%, musíme dopriať oddych nie len telu, ale aj mozgu.
Mozog a cukor
Mozog patrí medzi najdôležitejšie orgány ľudského tela, bez ktorého by nebol možný život. Tento jeden a pol kilový orgán je sídlom inteligencie, tlmočníkom zmyslov, iniciátorom pohybu tela, kontrolórom správania a mnoho ďalšieho. Mozog leží vo svojej kostnej schránke a je obmývaný ochrannou tekutinou. Je zdrojom všetkých vlastností, ktoré definujú našu ľudskosť.
Ak napríklad v mozgu nie je dostatok glukózy, nevytvárajú sa neurotransmitery (chemickí poslovia mozgu) a komunikácia medzi neurónmi sa rozpadne. Okrem toho hypoglykémia (nízka hladina glukózy v krvi), môže viesť k strate energie pre funkciu mozgu a je spojená so zlou pozornosťou a kognitívnymi funkciami.
To v akom stave je naša psychika, odzrkadľuje našu potrebu konzumovať sladké. To, že mozog využíva cukor ako zdroj energie, neznamená, že by sme mali vo zvýšenom množstve jesť sladkosti a sladké jedlá. Zdroj cukru nie sú len sladkosti – cukor ako sacharid telo rozkladá z mnohých potravín – zemiaky, ryža, ovocie, zelenina a pod. A znovu spomíname „Telo si dokáže vytvoriť glukózu aj z proteínov (glukogenéza).“ Diabetes typu I a II má mnoho následkov pre mozog a jeho neuróny. Vysoké hladiny cukru v krvi môžu ovplyvňovať funkčnú konektivitu mozgu, ktorá spája oblasti mozgu s funkčnými vlastnosťami a mozgovú hmotu. Môže spôsobiť atrofiu mozgu alebo jeho zmenšenie. Ďalším príznakom je ochorenie malých ciev, ktoré následne obmedzujú prietok krvi v mozgu. Výsledkom sú kognitívne problémy, čo môže viesť k demencii. Nadmerný prísun cukru a sladkého síce vyúsťuje k nadmerným kilám, obezite a rýchlemu priberaniu, nekoreluje so vznikom diabetu. Pokiaľ už človek diabetom trpí, je nutné, aby si sledoval svoje hladiny cukru aby predišiel zrýchľovaniu vyššie spomenutých komplikácii.
Všímavosť
Na to aby ste dokázali dostať svoje návyky alebo úzkosti pod kontrolu, treba predovšetkým pracovať na všímavosti (mindfulness). Znamená to byť (zámerne) vedomejší a bdelejší ku každému okamihu a plne sa venovať tomu, čo sa deje vo svojom okolí – s prijatím a bez posudzovania. Všímavosť zahŕňa dve kľúčové zložky: uvedomenie a prijatie. Uvedomenie je poznanie a schopnosť sústrediť pozornosť na svoje vnútorné procesy a skúsenosti, ako je napríklad prežívanie prítomného okamihu. Prijatie je schopnosť pozorovať a akceptovať – namiesto posudzovania alebo vyhýbania sa – tieto prúdy myšlienok.
Všímavosť môže byť preto nástrojom, ako sa vyhnúť sebakritike a úsudku pri identifikácii a zvládaní ťažkých emócií. Tato schopnosť nám dokáže pomôcť uvedomiť si momenty pri ktorých máme tendenciu siahať po jedle, koľko si nakladáme na tanier, ako často jeme a či jeme lebo sme hladní alebo je to z nejakého iného dôvodu (socializácia, z nudy, zo stresu, lebo to máme v chladničke).
Kontrola jedenia, úzkosť a “ničnerobenie”
S úzkosťou a zvýšeným stresom (nehovoríme o tom bežnom pred skúškou alebo dôležitou prezentáciou v práci) treba pracovať, so psychológom alebo psychiatrom. Vážne úzkosti sú zdravie ohrozujúce a rozhodne ich nevyrieši vaša obľúbená čokoláda.
Ničnerobenie
Úzkosti a stres podvedome spúšťajú reakcie, na ktoré automaticky reagujeme bez zmýšľania. Či už v podobe emočného jedenia (rýchlo niečo zjesť, toto si zaslúžim,…), prejedanie sa sladkého/slaného v neskorých večerných až nočných hodinách, urputné vyhľadávanie rôznych aktivít na vyvetranie hlavy a podobne. Váš mozog naučíte reagovať na stres niečím viac stresujúcim. Áno, možno v prvom momente upokojujúcim, no pre telo je to rozhodne šok. Skúsili ste už takzvané “ničnerobenie”? Napríklad taká meditácia – sústredenie na dýchanie alebo využitie techník myofasciálneho uvoľňovania, počúvanie relaxačnej hudby alebo čítanie knihy. Aktivity, ktoré nechajú náš mozog v pokoji. Pre rodičov sú možno tieto vety nepredstaviteľné alebo smiešne. Ale možno vás inšpirujú si po celodenných povinnostiach otvoriť knihu namiesto pozerania filmu alebo si len tak ľahnúť na gauč do ticha a 15 minút sa sústrediť na pomalé a rytmické dýchanie.
Keď si nájdete čas na ničnerobenie, darujete svojmu mozgu šancu spracovať skúsenosti, upevniť spomienky a posilniť učenie. Váš pokojový stav je mocným nástrojom na reguláciu vašich emócií a udržanie schopnosti sústrediť sa. Odpočinok vám tiež pomôže robiť lepšie rozhodnutia a byť produktívnejší
Zdroje
https://www.ninds.nih.gov/health-information/public-education/brain-basics/brain-basics-know-your-brain#:~:text=The%20brain%20is%20the%20most,qualities%20that%20define%20our%20humanity.
https://www.sciencefocus.com/the-human-body/does-concentrated-thought-burn-calories/
https://hms.harvard.edu/news-events/publications-archive/brain/sugar-brain#:~:text=%E2%80%9CThe%20brain%20is%20dependent%20on,can%20be%20a%20bad%20thing.
https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/why-stress-causes-people-to-overeat#:~:text=Stress%20eating%2C%20hormones%20and%20hunger&text=Numerous%20studies%20%E2%80%94%20granted%2C%20many%20of,insulin%20levels%2C%20may%20be%20responsible.
https://www.psychologytoday.com/us/blog/understanding-the-anxious-mind/202108/anxiety-and-the-art-doing-nothing#:~:text=So%20what’s%20the%20best%20thing,right%20now%20in%20this%20moment.
